Obrankyňa Romana Krištofová (27 odohraných zápasov, 1 asistencia a 2 trestné minúty):
Som veľmi rada že nám tohto ročná sezóna vyšla a vybojovali sme si prvé miesto v ZEX. Aj napriek oslabenému tímu, odchodom niektorých silných hráčok ale takisto aj posílnením tímu príchodom vynikajúcich hráčok sme dokázali túto sezónu vybojovať zlaté medaile. Myslím si, že sme to dokázali aj vďaka vzájomnému podporovaniu v našom tíme. Aj keď nám občas niečo nevyšlo snažili sme sa odohrať hru s čistými hlavami a nerobiť ďalšie zbytočné chyby. Tento rok bol pre nás veľmi bojovný, čo bolo vidieť aj na zápasoch v semifinále a vo finále. Boli to kvalitne odohrané zápasy a výhra bola takmer vždy tesná. Som rada, že som môj prvý titul (a dúfam, že nie posledný) získala práve s babami z Pruského, pretože lepšie spoluhráčky som si nemohla ani priať.
Útočníčka Barbora Gáborová (27 odohraných zápasov, 10 gólov, 5 asistencii a 2 trestné minúty):
Sezóna 2015/2016 bola moja prvá sezóna v ZEX. Bolo to pre mňa niečo nové a bola to veľká skúsenosť, nakoľko je veľký rozdiel medzi ZEX a hrou za staršie žiačky. Spoznala som skvelý kolektív hráčok, s ktorými si rozumiem. V základnej časti sme odohrali 18 zápasov, v ktorých som získala 14 kanadských bodov, čo mohlo byť aj lepšie, ale na nováčika v extralige je to pre mňa úspech, ale stále sa dá byť lepšou hráčkou. V 1. štvrťfinálovom zápase s Nitrou som bola plná očakávania. Nitru sme veľmi ľahko zdolali 3:0 na série. Do semifinále sme dostali Tvrdošín. Cez Tvrdošín, ktorý bol minulú sezónu majster SR to bolo ťažšie sa prebojovať do finále. Prvý zápas sme vyhrali, no 2. zápas bol pre náš tým dosť zlý, a preto sme si povedali, že doma ich musíme poraziť. 3. semifinálový zápas sme tiež prehrali, no vo štvrtom zápase sme tvrdošínčanky dokázali zdolať. V tomto zápase som dala svoj prvý gól v play-off. Bol to skvelý pocit. V piatom a poslednom zápase s Tvrdošínom išlo o všetko. No my sme Tvrdošín zdolali. Mali sme v Tvrdošíne skvelých fanúšikov, ktorý dokázali prekričať aj domácich Tvrdošínčanov. Finále so Spišskou Novou Vsou bolo po prvom finálovom víkende 1:1 na série. V domácom prostredí sme mali cieľ jasný-vyhrať. V treťom zápase sme prehrávali 0:3 po 2. tretine. V 3. tretine sme dokázali otočiť na 4:3 a tak získať ďalšiu výhru. Štvrtý zápas sme s prehľadom dokázali poraziť SNV 3:2 a tak sme získali titul majster Slovenska. Bolo to pre mňa ako pre nováčika v extralige skvelý pocit. Som šťastná a ďakujem mojím skvelým spoluhráčkam a hlavne trénerovi za úžastnú sezónu.
Brankárka Barbora Pagáčová (7 odchytaných zápasov, 4,81 gólu na zápas a 0 trestných minút):
Prvá sezóna, prvá medaila, prvý titul. Takto sa dá opísať môj prvý a nezabudnuteľný rok v najúspešnejšom tíme ženskej extraligy – ŠK 98 PRUSKÉ. Je to môj splnený sen. Na začiatku sezóny som sa vyjadrila, že by som rada zažila pocit majstra, čo sa stalo aj skutočnosťou. Môj dielik priložený k zisku zlatých medaily nebol veľký, ale radosť bola obrovská. Ďakujem trénerovi, ktorý mi veril a dal mi šancu vo všetkých zápasoch, v ktorých to bolo možné. Nie vždy to bolo ideálne, veľmi som sa snažila, aby som nesklamala trénera ani spoluhráčky. Moja vďaka samozrejme patrí aj im, ktoré ma ako najmladšieho člena s minimálnymi skúsenosťami prijali medzi seba. Vždy ma podržali aj keď sa mi práve nedarilo. Tím vnímam ako moju druhú rodinu a dievčatá ako moje staršie sestry. Vďaka patrí aj mojej rodine, ktorá ma vo všetkom podporovala. V neposlednom rade by som sa chcela poďakovať aj pani Gáborovej a pánovi Gáborovi, ktorí si ma vzali pod svoje krídla, čo sa týka dopravy na zápasy a zo zápasov. Ešte raz veľmi pekne ďakujem. Dúfam, že takýchto sezón zažijeme s dievčatami ešte veľa. Budem robiť všetko preto, aby sa sieťka za mojim chrbtom vlnila čo najmenej .
Obrankyňa Renáta Reseková (29 odohraných zápasov, 2 góly, 14 asistencii a 10 trestných minút):
Hoci každý hráč na začiatku sezóny sníva o zlatej medaile, musím sa priznať, že moje očakávania boli najskôr neurčité. Už prvé vyhraté zápasy (napr. nad úradujúcim majstrom z Tvrdošína) však ukázali, že by sme mohli bojovať o popredné priečky v tabuľke. Mali sme zápasy, ktoré boli herne či strelecky slabšie, ale každý zápas (vyhratý, či prehratý) nás posúval herne dopredu a ukázal nám, na čom treba pracovať. Preto 3.miesto po základnej časti hodnotím ako pozitívum, hoci sme vedeli, že ak postúpia štvrťfinálovými bojmi papierovo silnejší súperi, bude nás v semifinále čakať „malé finále“ s Tvrdošínom. Každá z nás si uvedomovala, že tieto zápasy nás maximálne preveria, ako po taktickej, tak psychickej stránke. Bolo tomu tak a aj keď sme v druhom semifinálovom zápase utŕžili menšiu facku (prehra 8:0), bol to práve ten najväčší impulz pre nás všetky. V kabíne bola cítiť súdržnosť a kolegialita, ktorá nám dovtedy miestami chýbala. Osobne si myslím, že pre florbalového fanúšika boli zápasy s Tvrdošínom herne oveľa krajšie ako finálové. Do finále mohol ísť len jeden z nás a som rada, že po napínavom rozhodujúcom zápase na pôde Tvrdošína sme mohli oslavovať vytúžený postup. Pred prvými zápasmi v Spišskej Novej Vsi sme vedeli, že sa titul nevyhrá sám a uvedomovali sme si súperovu hlavnú silu, ktorou boli najproduktívnejšie hráčky celej extraligy - sestry Hudákové, doplnené zakončovateľkou Grossovou K. Hoci nám mnohokrát poriadne prevetrali obranu, sme pyšné nato, že sme im na domácej palubovke dovolili streliť „len“ 5 gólov. Hrali sme naplno, uvedomujúc si, že každá nasledujúca minúta zápasu je oveľa dôležitejšia ako tá predošlá . Na koniec by som určite chcela všetkým babám poďakovať, že sme spoločne našli tú správnu „formu“ na playoff, tiež trénerovi a tetule, že našli správnu taktiku a hrdo pri nás stáli. Nesmiem zabudnúť ani na našich fanúšikov a rodičov, ktorí nás podporovali a pomáhali nám, pretože bez nich by to rozhodne nebolo ono. Ďakujeme :)
Útočníčka Veronika Dobrodejová (30 odohraných zápasov, 22 gólov, 30 asistencii a 10 trestných minút):
Na sezónu 2015/2016 som sa veľmi tešila aj kvôli tomu, že k nám pribudla nová sila v podobe nových a skúsených hráčok. Sezónu sme začali veľmi úspešne, keď sme v prvom víkendovom zápase zdolali ešte vtedy úradujúceho majstra Slovenska, Tvrdošín. Po prvom kole sme sa ocitli v tabuľke prvý, čo nás hnalo dopredu a verili sme, že táto sezóna bude úspešná. Nehovorím, že to bolo vždy ideálne, ale snažili sme sa dať do toho všetko, aj cč sa týka tréningov, utužovaním tímu a hlavne vzťahov medzi nami. Po základnej časti sme skončili tretie v tabuľke, čo nás neodradilo, lebo v play off sa začína od nuly. Vo štvrťfinále sme si vybrali Nitru, mali sme jej čo oplácať a podľa môjho názoru sme to zvládli na výbornú. Semifinále bolo omnoho ťažšie, pretože Tvrdošín je veľmi kvalitný súper a nestretli sme sa v play off už dva roky. Séria bola veľmi vyrovnaná, šťastie raz na jednej, raz na druhej strane a rozhodnúť mal 5. duel. Nervydrásajúci zápas (a hlavne to šťastie) bolo na našej strane, kedy pár sekúnd do konca predĺženia rozhodla najlepšia strelkyňa play off Ivana Hrehušová. Čo sa týka mojich kanadských bodov, musím povedať, že základná časť bola u mňa omnoho lepšia ako v play off, kedy sme spolu s Andreou Šidlovou viedli kanadské bodovanie v našom tíme. Samozrejme celý tím bol úžasný a bez našej brankárky by sme neboli tam kde sme. Vynikajúce zákroky, podržala tím (niekedy aj my ju). Vo finále sme sa stretli so Spišskou. Vedeli sme, ze ich tím je postavený len na určitých kvalitných hráčkach. Výsledky boli vo finále veľmi tesné, avšak naša sila, viera a srdce v hre ukázalo, že ak spolu bojujeme, dokážeme všetko. Ukázalo sa to aj v hre, keď aj pri výsledku 0:3 dokážeme bojovať a dotiahnuť zápas do víťazného konca. Ďakujem dievčatám za vydarenú sezónu a pevne verím, že v tejto zostave to dotiahneme ešte veľmi ďaleko.
