Po skončení sezóny vám v trojdielnom článku prinesieme zhodnotenie našich dievčat o uplynulej sezóne, ich pocitoch a všeobecnej nálade v tíme počas celej sezóny 2015/2016, ktorá sa skončila ziskom tretieho majstrovského titulu! V prvej časti sezónu zhodnotili Peťa Kňažková, Ivana Hrehušová, Andrea Šidlová, Alexandra Kocúrová a Karolína Krištofová.
Útočníčka Peťa Kňažková (29 odohraných zápasov, 23 gólov, 5 asistencii a 6 trestných minút):
Táto sezóna bola pre mňa tá najúžasnejšia zo všetkých, ale zároveň aj najťažšia. Úžasná kvôli tomu, že sme vyhrali titul majstra Slovenska a spoznala som plno skvelých a výnimočných ľudí . Ťažká bola pre mňa kvôli osvojeniu herného systému a mnohokrát som sa cítila osamotená na ihrisku, ale vedela som, že to chce len čas. Potom ten čas prišiel a cítila som sa na palubovke ako kedysi. Uvedomila som si, že základom je vyhrať a nech dá gól hociktorá moja spoluhráčka, tešila som sa vždy s ňou, neriešila som to, koľko dám gólov. Moje ciele boli tie najvyššie, ale všetkých bol cieľ jeden a ten istý - vyhrať titul majstra Slovenska. Play off prebiehalo podľa našich predstáv, snažili sme sa hlavne plniť pokyny nášho trénera, aj keď nie vždy to išlo podľa plánu. Najviac som sa obávala semifinále s Tvrdošinom, nakoľko som mala ako hráčka Nitry s nimi zlé skúsenosti. Keď sme postúpili do finále, vedela som že je to obrovská šanca a môžme toto finále vyhrať. Týmto sa chcem poďakovať svojim spoluhráčkam, ich rodičom, trénerovi, že ma prijali medzi seba a boli vždy ku mne milí.
Útočníčka Ivana Hrehušová (26 odohraných zápasov, 48 gólov, 11 asistencii a 0 trestných minút):
Naše ciele pred sezónou boli čo najvyššie, avšak nemyslela som si, že by to mohlo dopadnúť víťazstvom v lige, nakoľko naše výkony boli počas sezóny striedavé. Ako sa hovorí, playoff je nová súťaž, zomkli sme sa ako tím, bojovali sme, dodržiavali taktiku, čo nám prinieslo úspech a vyradenie Nitry, s ktorou sa nám po minulé roky nedarilo v playoff, následne sme vyradili v takom "menšom finále" silný Tvrdošín, kde sme otáčali stav z 1:2 na 3:2. Tieto zápasy s Tvrdošínom nám ukázali, že na titul jednoznačne máme, lebo sme odohrali veľmi kvalitné a vyrovnané zápasy. Čo sa týka samotného finále, prinieslo 4 kvalitné zápasy, atmosféra či už v Spišskej alebo u nás doma bola neskutočná, ukázali sme sa ako silný tím, ktorý bojuje do poslednej sekundy. Každá jedna z nás dala do zápasov všetko, podržali sme sa navzájom. Víťazstvo sa nerodilo ľahko ale dokázali sme to a pocit víťazstva je na nezaplatenie. Na záver chcem poďakovat trénerovi, babám, tete vedúcej a rodičom, ktorí nám pomáhali a držali palce a tiež v neposlednom rade našim fanúšikom, ktorí si na každý jeden náš domáci zápas našli cestu do haly, niektorí aj na ihriska súpera a fandili nám.
Útočníčka Andrea Šidlová (26 odohraných zápasov, 26 gólov, 34 asistencii a 11 trestných minút):
Sezónu hodnotím veľmi pozitívne, až na pár skratov v základnej časti, keď sme prehrali so slabším súperom. V "povinných jazdách" sme sa snažili nahnať si skóre, vylepšiť štatistiky, nacvičiť nejaké taktické veci. V tabuľke sme skončili tretie, to nás ale neodradilo od zisku titulu. Na play off som sa ja osobne veľmi tešila, bavia ma zápasy, ktoré sú napínavé a verila som v titul najmä po posilách, ktoré prišli z iných tímov. V prvom kole s Nitrou to až také ťažké nebolo ako sme očakávali, v druhom kole nás však čakal Tvrdošín. Po prvom víťaznom zápase sme mali veľkú nádej, na druhý deň sme však zápas totálne vypustili. Doma sme opäť prehrali 7:4, ale podstatný krok bol o deň neskôr, keď sme dokázali vyrovnať stav série. Myslím, že to veľa ľudí nečakalo. Piaty zápas série-tak si predstavujem finále play off. Mal všetko, čo mal mať, bol to dramatický, rýchly florbal a som nesmierne šťastná, že sme toto malé finále dokázali otočiť a vyhrať. Absolútnym prekvapením bolo, že sa vo finále nestretli minuloročný majster a vicemajster, ale my so Spišiačkami, avšak to dokazuje, že ženská extraliga je v celku vyrovnaná. Myslím si, že na finále prišlo veľa divákov a preto k tomu netreba nič dodávať. Titul sme získali a už aj patrične oslávili. Chcela by som sa touto cestou poďakovať rodičom, ktorí ma (nás) neustále podporujú, taktiež priateľom, divákom, trénerovi, ale hlavne babám, ktoré dali zo seba všetko, podporia keď treba a ja im za to ĎAKUJEM.
Obrankyňa Alexandra Kocúrová (19 odohraných zápasov, 3 góly, 3 asistencie a 10 trestných minút):
Moja prvá sezóna v Pruskom začala veľmi zvláštne. Nemohla som nastúpiť od začiatku ako som si myslela, kedže moje zranenie kolena (ktoré sa stalo v auguste na mojom prvom turnaji za ŠK 98 Pruské) mi to neumožňovalo a potrebovalo dlhodobú rehabilitáciu. Takže mne sa florbalová sezóna začala tesne pred bránami play off. A to bolo ešte ohrozené pretože koleno nechcelo spolupracovať ako by som chcela. Každopádne po polročnej florbalovej pauze som sa od zápasu k zápasu dostávala do toho tempa a prinavracala som si to herné sebavedomie, ktoré by mal každý hráč mať. Samozrejme vyskytlo sa zopár chýb ale som rada, že s babami si to vieme v pokoji vydiskutovať. Každý zápas ma posúval ďalej a bolo to len a len lepšie. Môžem povedať, že sme najlepší tím, aspoň pre mňa určite. Najlepšie sa mi spomína na oslávenie mojich narodenín v Tvrdošíne, ktoré mi baby pripravili. Po našom prvom semifinálovom zápase sme sa ubytovali a tam mi pripravili najkrajšiu oslavu akú som si mohla priať. Vôbec som to nečakala a tým ma to väčšmi potešilo. No a na koniec najkrajší moment sezóny je výhra titulu. Baby sa mi smiali, že prídem prvý rok do extraligy a vyhrám hneď zlato. Samozrejme ja hlavne musím poďakovať im. Celú základnú časť hrali najlepšie ako vedeli a v tabuľke sme obstáli slušne miesto. Vyhrať majstra je pre mňa splnený sen. Je to niečo na čo budem navždy spomínať. Len si predstavte, že v auguste ležíte na nemocničnom lôžku a čakáte na náročnú operáciu a zrazu v marci už držíte majstrovský pohár nad hlavou. Je to neuveriteľné a ďakujem všetkým, ktorí ma podporovali a stáli pri mne. Som v tom najlepšom tíme a som rada, že môžem byť jeho súčasťou a že som sa mohla podieľať na zisku titulu.
Brankárka Karolína Krištofová (29 odohraných zápasov, 3 asistencie, 2 trestné minúty a 4,09 gólu na zápas):
Keby sa ma na začiatku sezóny spýtate, že či sa na jej konci vidím so zlatou medailou okolo krku asi poviem úprimne, že nie. Keby sa ma ale spýtate, že či spravím všetko pre to, aby tam predsa len na konci bola, tak poviem, že určite áno. V základnej časti sme mali pár výkyvov, kedy sme dokázali ako jediný (v riadnom hracom čase) poraziť Spišskú, no zároveň prehrať oba zápasy s Nemšovou... V konečnom dôsledku, celkové tretie miesto po základnej časti nebolo až také zlé, pretože v prvom kole play-off sme sa aspoň “nemuseli“ stretnúť s jedným z najslabších tímov. Štvrtý rok po sebe sme sa stretli s vicemajstrovskou Nitrou, no nie tradične v semifinále, ale už v štvrťfinále. Semifinále s minuloročným majstrom bol veľký boj. O čom svedčia aj výsledky zápasov (možno až na ten 0:8...hah) a aj to, že sa séria musela rozhodovať až v piatom zápase, ktorý sa pretiahol až do predĺženia. Spišská bola pre nás ľahší súper ako Tvrdošín a verili sme si rozhodne viac. Keby nezaváhame v druhom zápase, tak séria mohla kľudne skončiť 3:0, pretože si myslím, že v každom zápase sme hrali lepšie ako súper. Osobne som rada, že celé play-off som odchytala s kľudom a bez väčších zaváhaní. Dokonca aj pri prehre s Tvrdošínom v druhom semifinálovom zápase (0:8) som nemala pocit, že to bol môj smolný deň (brankári vedia, že ak sa mu v zápase nedarí od začiatku, tak to jednoducho bude pokračovať celý zápas). Paradoxne môj najhorší výkon pripisujem rozhodujúcemu zápasu s Tvrdošínom, kedy ho bolo najviac treba, no kedy padali naozaj kuriózne góly. V takomto vypätom zápase je dôležitejšia psychika brankára, na ktorej som posledné roky zapracovala a konečne dozrela. Vo finále som sa tešila na sestry Hudákové lebo som vedela, že tie ma v bráne poriadne preveria. A keďže sú to v prvom rade kamarátky a až potom súperky, tak sme si vždy navzájom zagratulovali k peknému gólu/zákroku. Aj keď je to už moje druhé zlato, tak až toto som si naozaj zaslúžila a poctivo odchytala. Z mojej strany to bola určite zatiaľ najpodarenejšia sezóna.
