V sobotu 7.3. 2020 sa na hokejbalovom ihrisku v Považskej Bystrici stretnú tabuľkový susedia v očakávanom Považskom derby. Oba tímy už majú zaistené Play-off, no ani tento fakt neuberá na atraktivite zápasu.
Považské derby býva vždy vybičované, ide predsa o prestíž. V prvom stretnutí prebiehajúcej sezóny sa podarilo Prušťanom vyhrať zápas v pomere 4:3. Tentokrát majú výhodu domáceho prostredia Považsko-bystričania. Oba tímy majú za sebou zimnú prípravu, ktorá obidvom tímom pridala na kvalite. Pripravili sme pre čitateľov rozhovor s obrancom prvej formácie a najstarším hráčom z mančaftu trénera Ondreja Budaya. V tomto rozhovore si priblížime prípravu pruštianských juniorov. Porozprávame sa aj na nehokejbalové témy. V nasledujúcich týždňoch sa pokúsime priblížiť hráčov juniorky rozhovormi. Opýtame sa ich na rôzne témy.
Takže predstavujeme Vám Antona Backa prezývaného aj Toni. Tento 180 cm a 75 kg vážiaci obranca má mnoho skúsenosti nie len z hokejbalového prostredia. Priblížime Vám ho v rozhovore.
Takže Toni ako hodnotíš zimnú prípravu ?
Zimnú prípravu hodnotím celkom kladne. S chlapcami sme makali na tréningoch. Trénoval som s juniormi, no na to aby som sa viac posunul potrebujem trénovať viacej. Preto som do svojho tréningového plánu zaradil osobné tréningy. Začal som trénovať s pruštianskými mužmi, cítim že ma tieto tréningy posúvajú dopredu. Samozrejme vidím isté medzery, no tréner mi vždy poradí ako mám tieto medzery zaplátať. Snažím sa tieto skúsenosti ukázať u junioroch.
Ako hodnotíš túto sezónu ?
Táto sezóna je moja posledná medzi juniormi. Preto sa snažím pomôcť ako sa len dá. Snažím sa pomôcť mladším chalanom a poradiť im. Doposiaľ odohraté zápasy hodnotím kladne. Pohybujeme sa v strede tabuľky, zabezpečili sme si play-off čo je super. Vyhrali sme dôležité zápasy. Myslím si však že máme stále čo zlepšovať, najmä do play-off. Verím v dobrý výsledok. Osobne by som rád získal medailu, samozrejme ide o chcenie celého tímu.
Toni je dosť aktívny človek, okrem hokejbalu to skúšal aj v iných športových vodách. Tondo priblíž nám to.
Tak hej, ja som športovec telom aj dušou. Hrával som rôzne športy. Na základnej škole som chodil na florbal, šport s hokejkou sa mi zapáčil. Chodil som do Pruského na hokejbal. Mal som však sen, ten bol stať sa hokejistom. Rodičia mi to nechceli dovoliť, išlo najmä o finančné problémy. Ja som však ostal vytrvalý. Dokázal som si rozdávaním letákov a malými brigádami zarobiť isté peniaze, tie som investoval do hokeja. Hokej ma bavil. Nedominoval som v ňom, začal som s ním neskôr. No bola to pre mňa veľmi zaujímavá skúsenosť. Spoznal som veľa ľudí, cestoval som po celom slovensku. Rád objavujem a rád spoznávam nové veci, aj keď som s hokejom po 5 rokoch skončil, beriem to ako super skúsenosť po ľudskej a najmä po športovej stránke. Najviac ma teší to, keď vidím ako moji bývalí spolužiaci a spoluhráči hrajú v reprezentácií, alebo v mužskom extraligovom tíme. Cítim to ako keby som aj ja pridal ruku k dielu tým, že som mohol s nimi trénovať. Ďalej však čo sa týka športov, hrával som futbal u nás v Pruskom, v súčasnosti okrem hokejbalu sa venujem cyklistike, cvičeniu, behaniu a plávaniu. Som toho názoru, že by človek mal športovať viacero športov. Mňa osobne nebaví robiť len jeden šport.
Okrem športu sa samozrejme venuješ aj učeniu, tento rok maturuješ, aké sú tvoje ciele ?
Áno tento rok maturujem. Popri hokejbalu sa samozrejme snažím pripravovať do školy, študujem strojarinu, chcel by som sa tomuto odboru venovať aj po strednej škole. Chcel by som ísť na vysokú školu. Myslím si, že okrem toho, že je človek dobrý športovec, musí byť aj vzdelaný. To ide ruka v ruke. Už starí gréci zakladali školy kde žiakov učili fyzickej, psychickej a vedomostnej rovnováhe. Táto škola sa nazývala Kalokagatia. Tejto myšlienke som naklonení aj ja. Šport vidím ako voľnočasovú aktivitu, je potrebné byť vzdelaný a fyzicky zdatný v živote.
Dnes sme Vám priblížili Antona Backa. V budúcom rozhovore priblížime Toniho spoluhráča z obrany Peťa Pagáča.
Autor: Anton Backo
