Prevýšenie:
cca 700m výstup a zostup
Náročnosť:
mierne nenáročná túra
Najvyššívrch troch korún:
Okraglica s výškou 982 m n.m.
Celkovádĺžka trasy a čas:
16,3km - 5,5hod
Cena aj s poisteníma darčekom:
Členovia ŠK 98 Pruské 10,0€; ostatní 18,0€; deti do 10rokov 6€ (v doprovode rodičov)
Odchod: Pruské - Červený Kláštor : 4:00hod od zdravotného strediskav Pruskom
Príchod: Červený Kláštor: 8:00hod
Odchod: Červený Kláštor – Pruské : 17:00hod
Prihlasovať sa môžete do 20.07.2019 na t.č.: 0907 747824 (OndrejBuday)
Keď prídeme do Červeného Kláštora, máte nepreberné množstvo možností, ako využiť hoci len jeden deň v tomto rekreačno-turistickom stredisku Pienin. Tu sa už každý môže rozhodnúť, kam pôjde a čo chce vidieť.
Tri koruny (982m.n.m.) sú najvyšším vrchom Pienin na poľskej strane. Týčia sa na ľavom brehurieky Dunajec. Tvorí ich päť skalných veží, svojím tvarom pripomínajúcich korunu. Najvyššou skalou je Okruhlica. Na jej vrchole sa nachádza vyhliadka, na ktorú vedie značený turistický chodník. Samotná rozhľadňa je určená pre 15 osôb a je spoplatnená.
Sokolica (747 m.n.m.) je najkrajšou skalou Pienin. Na jej vrchole sa takisto nachádza vyhliadka, ktorá je spoplatnená. Sokolicu a Tri koruny spája značená turistická trasa, ktorú môžete prejsť za 4-5 hodín. Samotný výstup na Sokolicu trvá 45 minút. Keďže sa tiež nachádza v Poľsku, cez Dunajec vás preplaví kompa nachádzajúca sa 400m od hraničného prístavu, v ktorom sa slovenský splav na pltiach končí.
Červený Kláštor:
Prehliadka kartuziánskeho kláštora v Červenom Kláštore, ktorého história je úzko spätá s obcou Lechnica. Táto bola majetkom šľachtického rodu Berzeviczyovcov a jeden z nich Kokoš Berzeviczy v roku 1319 daroval Lechnicu spišským kartuziánom zo Skaly útočišťa (dnešné Kláštorisko v Slovenskom raji), aby tu, v sútoku dvoch riek Dunajca a Lipníckeho potoka, v údolí zvanom Dolina sv. Antona pri Dunajci, postavili filiálny kláštor.
PLTNÍCTVO ČERVENÝ KLÁŠTOR – PLTE DUNAJEC
Zabezpečujeme pre vás splav Dunajca na tradičných drevených pltiach. Splavovanie je povolené každoročne od 15. apríla do 31. októbra denne od 8 hod. do 17 hod. Plavba je dlhá 11 km a trvá 1,5 hod. Plť vedú dvaja skúsení v goralskej veste a klobúku oblečení pltníci, ktorí počas plavby rozprávajú zaujímavostí Pienin a pltníctva. Splav končí v Lesnici, naspäť sa môžete dostať pešo chodníkom popri rieke asi za 2 hod., bicyklami asi 40 min., alebo turistickými mikrobusmi a autobusom. Splavovať rieku Dunajec môžete aj na rafte, alebo na kanoe, ktoré si môžete požičať v Červenom Kláštore. Ceny za splav na pltiach v našej pokladni v Červenom Kláštore 86 je:
- Dospelí 14,00 eur/osoba
- Študenti 10,00 eur/osoba
- Deti 7,00 eur/osoba
Sokola Perč je poľský turistický chodník, ktorý sprístupňuje najatraktívnejšiu časť Pienin nad Prielomom Dunajca. Prechádza cez niekoľko skalnatých vrcholov, ktoré poskytujú úžasné výhľady na Dunajec a okolité vápencové hory.
Prídeme na lúku Szopka nad sedlom a tu sa nám už otvára výhľad na Zamagurie s Tatrami na horizonte. Pohodlne modrou značkou prídeme na rázcestník Trzy Koruny, zaplatíme poplatok a úzkym chodníčkom vystúpime na vyhliadku na najvyšší bod Troch korún na Okraglicu s výškou 982 m. V skutočnosti sú koruny Pienin tvorené až piatimi korunami: Okraglica, Pańska Skala, Plaska Skala, Ganek a Nad Ogródki.
Napriek miernej tlačenici na vrchole vytvorí sa nám panoráma okolitých hôr - uvidíme Tatry, Gorce nad Nowym Targom, Beskid Sadecki, Spišskú Maguru, okolité Pieniny. V hĺbke pod nami sa kľukatí Dunajec a na ňom sa plavia "bodky" pltí, kanoe, raftov. Kartuziánsky kláštor s jeho červenou strechou odtiaľto vyzerá ako domček pre bábiky.
Zídeme dolu z Okraglice a pokračujeme cez rázcestie Kosarzyska na Góru Zamkowu (Hradnú horu). Sú to vlastne zrúcaniny Pieninského hradu, postupne odrývané a konzervované. Odtiaľto nás čaká výstupna ďalší vrchol Pienin Sokolica (747 m). Pôjdeme po modrej značke po hrebeni cez kamień Wojtek - Bajkow Groń - Pieninky - Czertezik. Je to síce hrebeňovka, ale len občas sa nám pomedzi stromy podarí zahliadnuť kus Prielomu Dunajca. Vynahradíme si to pohľadom zo Sokolice, kam sa tiež platí poplatok, „lístok z kopca Okraglicaplatí aj tu.
Sokolica spadá do údolia 307 metrovou stenou. Tu sa pokocháme výhľadmi, pofotíme si okolie. Potom nám už ostane len zostúpiť k Dunajcu(mnohí hovoria, že toto je ťažšie ako stúpanie nahor) a dôjdeme do cieľa dnešnej našej túry do Kroscienka, kde nás bude čakať autobus.
Červený Kláštor:
Dnes je kláštor pekne zrekonštruovaný a oplatí sa ho navštíviť, je tu čo obdivovať aj niekoľko hodín. V jednotlivých miestnostiach je možnosť vidieť mnoho predmetov a artefaktov zdoby, kedy tu bývali kartuziáni a neskôr zhruba od začiatku 18. storočia aj rád kamaldulov - mlčiacich mníchov. Rehoľné pravidlá kartuziánov kladú dôraz navýznam kníh - ako "večný pokrm duší", a stanovujú rukami kázať (t.j.písať) slovo Božie, keď ho nemôžu kázať ústami, preto sa venovali ich odpisovaniu, výzdobe a viazaniu.
V 15. storočí bol rozkvet kláštora prerušený vpádom husitských vojsk z Čiech. Mnísi začali strácať majetky a stali sa cieľom prepadov. Postupne mnísi kláštor opúšťali a odchádzali do pokojnejšieho Poľska, Rakúska a na Moravu. V roku 1563 bol kláštor zrušený a smrťou posledného mnícha - priora zanikol aj prakticky.
Kamalduli sa dostali do Červeného kláštora až v roku 1711. Jedným z nich bol aj legendárny fráter Cyprián - vlastným menom Franz Ignatz Jäschke, ktorý bol na svoju dobu všestranne vzdelaný muž. Zaoberal sa medicínou, botanikou, farmáciou, alchýmiou, ale aj mechanikou a kozmológiou. Žil vo viacerých kláštoroch a sveľkou pravdepodobnosťou aj v Taliansku, kde získal botanické, floristické a bylinárske vedomosti. Do Červeného kláštora prišiel ako skúsený liečiteľ -lekár, ránhojič, lekárnik a botanik v roku 1756 a žil tu až do konca svojho života, do roku1775.
Kamalduli zriadili na prvom poschodí konventu lekáreň. Jej správcom bol v rokoch 1756-1775 chýrny Cyprián - liečil odvarmi z bylín, tinktúrami, čajmi, vedel výborne naprávať zlomeniny a púšťať žilou. Jeho zásluhou sa kláštorná lekáreň stala známou v širokom okolí. Motto frátra Cypriána: Rastlina ani korenie nič nezmôže, ak Boha nevzývaš zo srdca. Kde boh prírode nepomôže, tam je zbytočná každá práca.
Cypriánovým celoživotným dielom je Herbár z roku 1766. Je to vzácne dielo - rarita. Kniha je viazaná v tmavej koži s rozmermi 39 × 23 × 10 cm. Začína sa dvoma stranami textu - úvahy a sentencie frátra Cypriána, jeho názory na vtedajšiu lekársku vedu. Celkovo herbár obsahuje 283 exemplárov. Pri každej z nich je uvedený názov po latinsky, nemecky, grécky, poľsky a slovensky. Herbár sa zachoval dodnes, originál je v Prírodovednom múzeu v Bratislave - tu budete mať i možnosť vidieť jeho kópiu.
