· Na začiatok taká klasická otázka – kde si začínal s hokejbalom a aká bola tvoja cesta od extraligovej „U16“ až k mužom, kde si sa už takpovediac usadil?
S hokejbalom som začal už na základnej škole v Košeci, ale iba ako krúžok až neskôr som išiel "na skusy" do Pruského, kde som nakoniec ostal. Cesta od U16 do mužov nebola ľahká, keďže som začínal takpovediac od nuly a v začiatkoch by mi vôbec nenapadlo, že niekedy budem hrať za mužov. Chodil som stále na tréningy, neskôr som začal chodiť na tréningy aj za mužov a po nejakom čase aj na zápasy ako náhradný gólman. Neskôr som dostal aj ja priestor sa ukázať aj v zápasoch za mužov, ale to bolo už po U16, čiže keď som hral za U19.
· Od kedy si začal v Pruskom si vynechal – odhadujem za päť rokov asi štyri tréningy (možno troška viac :) ) – dá sa teda povedať, že hokejbal je tvoja srdcovka, alebo je ešte iný, pre teba zaujímavý, šport?
Snažím sa chodiť na každý tréning, vynechané tréningy boli zrejme všetky zo zdravotných dôvodov. Hokejbal ma baví a je to srdcovka. Okrem toho chodím cez leto na bicykel, prípadne plávať a začiatkom roka som začal behať aspoň raz za týždeň.
· Ktoré obdobie z hokejbalu by si momentálne považoval za to najkrajšie a aký je momentálne tvoj najväčší hokejbalový úspech?
Najkrajšie obdobie v podstate trvá od kedy som prišiel do Pruského, kde je skvelá partia či už hráčov, tréneri sú tiež skvelí, dokážu veľa naučiť, za čo som im veľmi vďačný. Najväčší úspech? Tak ešte som nič poriadne nedokázal, ale isto ma teší tretie miesto v extralige U16 hneď prvú sezónu, ale aj iné ocenenia z rôznych turnajov, či už tímové alebo individuálne. Ale celkovo sa poteším každému víťazstvu, čo ma posúva vpred.
· Pred časom prišla aj reprezentačná pozvánka. Nedopadlo to celkom podľa tvojích predstav – ako by si odstupom času zhodnotil túto skúsenosť?
To, že to nedopadlo podľa mojich predstáv je pravda, mohol som predviesť aj lepší výkon a ukázať sa v lepšom svetle, ale čo bolo-bolo. Pre mňa to bola výborná skúsenosť stretnúť sa s najlepšími proti najlepším, kde som si uvedomil na čom treba zapracovať.
· Momentálne pomáhaš v klube s trénovaním „U17“ – ako vnímaš túto skúsenosť, aké sú podľa teba ich šance na postup do play-off a celkovo na lepšie umiestnenie. Sú tam podľa teba hráči, ktorých by sme mohli vidieť v A mužstve?
Trénovať U17 je pre mňa nová, ale milá skúsenosť, snažím sa chalanom čo najviac pomôcť či už v hre alebo nejakými osobnými radami. Tu taktiež naberám nové skúsenosti. Podľa mňa sa dostanú do playoff, dokonca si myslím, že môžu pomýšľať aj na medailové umiestnenie. Zlepšujú sa od zápasu k zápasu. V tíme je zopár hráčov, ktorí ak by na sebe naďalej pracovali, tak si myslím, že sa ukážu aj v A mužstve, ale ešte majú pred sebou kus cesty. Ján Šatka je zatiaľ jediný, ktorý túto sezónu začal hrať aj za mužov, čo mu veľmi pomáha a posúva sa vpred. Týmto môže byť príkladom pre ostatných mladých, že keď budú na sebe pracovať, tak sa dokážu prebojovať aj do mužov.
· Čo škola, iné koníčky ...?
Momentálne chodím do Bratislavy na STU Stavebnú fakultu, kde som druhák. Medzi ďalšie koníčky by som spomenul to, že som u dobrovoľných hasičov v Košeci, čo má taktiež veľmi baví a dosť často si zo mňa aj doma uťahujú, že ak nie som na ihrisku, tak som na zbrojnici a opačne.
